Napísali o nás:
VEĽKÝ ŠARIŠ/ Naše dnešné cesty povedú na juhovýchod Spišsko-Šarišského medzihoria, do údolia rieky Torysa. Rozprestiera sa tu ľúbezné mesto Veľký Šariš, ktorého dominantou je legendami opradený hrad Šariš. Poďte ho s nami dnes spoznať!
Hradný vrch, na ktorom hrad Šariš stojí, bol od nepamäti oázou duchovna, kde sa od pradávna splietali tajomstvá neba a zeme. Hrad Sarus, ako sa v roku 1245 prvýkrát písomne zmieňuje, bol vybudovaný na strategickom mieste za účelom strážiť dôležitú obchodnú cestu v údolí Torysy. Od počiatku bol pevnosťou kráľov, tichým svedkom dávnych udalostí a tajomstiev.
V búrlivých časoch rinčiacich zbraní 14. storočia sa pevnosť na krátku dobu dostala do rúk mocného rodu Omodejovcov, onedlho sa však vrátila pod ochranné krídla kráľa.
Darovaním, zálohou či vojnovým ťažením hrad vystriedal v priebehu storočí niekoľko majiteľov, od kráľa Žigmunda cez Perényiovcov, Štefana Zápoľského až po kráľov Mateja Korvína a neskôr i Ferdinanda I. Habsburského. Každý z historických majiteľov zanechal určitou formou na architektúre hradu svoj neopakovateľný podpis.
Obavy z nepriateľských výpadov donútili uhorských panovníkov posilniť obranu Šariša. Počas dvoch dekád 16. storočia bol tento hrad nedobytnou pevnosťou, sídlom komory Horného Uhorska a dôležitým oporným bodom v boji proti Turkom.
V 17. storočí si hrad za svoje sídlo zvolili Rákóczyovci, rod známy svojou mocou a vplyvom. Ich obdobie však bolo čoskoro prerušené výbuchom, ktorý časť pevnosti značne poškodil. Hrad bol neskôr úmyselne zničený. Ničivý požiar spustošil jeho hradby a významný symbol moci premenil na ruinu, ktorá sa už nikdy nedočkala kompletnej obnovy.
V 20. storočí na hrade započal archeologický výskum, konzervácia muriva či obnova niektorých objektov. Dnes je hrad v správe mesta Veľký Šariš a návštevníkov vďačne víta po celý rok. Pravidelné kultúrne podujatia mu dodávajú život a pripomínajú jeho bohatú históriu.
Prečítajte si viac o chode hradu, o ktorom https://sp21.sk/a/22757/objavujeme-krasy-slovenska-hrad-saris-tichy-svedok-kralovskych-cias