Strážna veža je drevená stavba s o slamenou strechou. Do nej sa vstupuje z vnútornej časti, nábehovým kamenným chodníkom. Vo vnútri je dom hospodára, dom sedliaka a hospodárska budova pre zvieratá. Všetky budovy sú zhotovené starou technológiou z prírodných dostupných materiálov. Základným materiálom týchto stavieb je drevo, hlina a kameň.   Všetky príbytky v archeoparku majú slamenú strechu.

Pre kráľovskú obec Šariš bol významný 28. január 1299, kedy kráľ Ondrej III., posledný kráľ z dynastie Arpádovcov, priznal obci právo, aké mali nemeckí hostia na susednom Spiši. Občanom Šariša sa vtedy otvorili nové hospodárske výhody. Mohli bez obmedzenia loviť v okolitých vodách a lesoch, klčovať lesy a premieňať ich na ornú pôdu, mali právo ťažiť a spracovávať rudy. V porovnaní s privilégiami, ktoré mali spišskí Nemci (od r. 1271) bol Šariš navyše oslobodený od peňažných a naturálnych dávok pre hrad Šariš, od povinnosti
ubytovať a stravovať vysokých hodnostárov a od vojenskej služby. Hlavnou povinnosťou toryských miest bolo plne sa postarať o kráľa a jeho sprievod počas jeho prítomnosti v ich katastri. Vznik mesta Šariš s horeuvedenými
výsadami bol vítaný aj vidieckym obyvateľstvom. Tých priťahovalo najmä stavebné podnikanie a možnosť zásobovania poľnohospodárskym produktami a s tým spojenými pracovnými príležitosťami.  No priťahoval ich najmä duch slobody, ktorý tu vládol. Prisťahovaním do mesta sa vidiečan stával automaticky slobodným,

Objekt – Dom hospodára pozostáva z dvoch vnútorných miestností a vonkajšej časti- gánku. Táto budova má aj jedno okno s drevenými okenicami, ktoré sa z vnútornej časti zatvárajú na petlicu.

Začiatkom 14. storočia v dôsledku veľmi daždivého počasia a ochladenia sa takmer nič neurodilo. Nastal hladomor, pri ktorom vymrela štvrtina, v  niektorých oblastiach dokonca tretina populácie! Mnohé dovtedy obrábané polia boli premenené na pasienky a na viacerých miestach Európy sa rozšírilo
dobytkárstvo.  Európa sa stala „mäsožravou“ k čomu prispel aj veľký dopyt bohatých miest. Uhorsko bolo vo vývoze dobytka veľmocou.Kým pre stôl mešťanov bola určenánajmä hovädzina, na stole  dedinčanov prevažovalo bravčové. Na aristokratických stoloch by sme ho takmer nenašli. Prevládala divina – srnčie a jelenie mäso, ale aj hydina, prepelice, bažanty, pávy. Hostiny
mávali štandardne aj 10 chodov. Iba 210 až 220 dní v roku bolo povolené jesť potraviny z teplokrvných zvierat (mäso, mlieko, syry, vajcia…). Zvyšné dni pripadali na sviatočné dni, počas ktorých sa postili.

Objekt – Dom sedliaka je jednoizbová budova, steny tejto budovy sú z vypletaného prútia s hlineno-slamenou omietkou z vonkajšej časti celej budovy.

Malá hospodárska budova je vypletená z prútia a  omietnutá hlinenou omietkou. V tejto hospodárskej časti žili hospodárske zvieratá, ako ovce, kozy, prasce, hydina…