Národná prírodná rezervácia
Šarišský hradný vrch
Chránené územie vyhlásené v roku 1964 na území výrazného izolovaného vulkanického Šarišského vrchu nad Veľkým Šarišom. Toto územie je významnou fytogeografickou lokalitou v severozápadnej časti Šarišskej vrchoviny. Kopec je významný geomorfologický útvar tvorený mladotreťohornými amfibolickýmo-pyroxenickými andezitmi a granátom. Kopec má nadmorskú výšku 570 m.n.m.. Túto rezerváciu tvorí hlavne les, chranné pásmo siaha až na priľahlé pasienky a sady . Na tomto území prevládajú trojfázové hnedé lesné pôdy. Z klimatického hľadiska sa začleňuje medzi mierne teplé oblasti s priemernými ročnými zrážkami 650-850mm. Šarišský hradný vrch bol dôležitou migračnou cestou na prenikanie teplomilnej vegetácie z juhu. Dáva obvodovým častiam hradného vrchu teplomilný ráz. Na formovanie a charakter tejto vegetácie má veľký vplyv Hlavne:
-fytogeograficé postavenie – nachádza sa v poriečnej oblasti rieky Tprysa. Tá bola dôležitá na prenikanie teplomilného rastlinstva z juhu.
-konfigurácia terénu – ide o izolovaný kopec, ktorý je celodenne vystavený pôsobeniu dôležitých ekologických faktorov ako svetlo, teplo.
O toto územie prejavili záujem botanici už v prvej polovici 19.storočia. Práve tu bol opísaný nový druh slovenskej flóry ďateliny – ďatelina šarišská /Trifolium sarosienze/, ako charakteristický druh teplomilných dubových lesov. Práve táto rastlina je spojená s menom známeho botanika F. Hazslinszkého (1818-1896) Botanik Májovský pri štúdiu teplomilnej vegetácie hradného vrchu upozornil na veľmi vzácny výskyt kosatca trávolistého /Iris graminea/, Medzi ďalšie vzácne rastliny, ktoré sa ešte aj teraz nachádzajú na hradnom vrchu patrí ľalia zlatohlavá /Lilium martagon/, hrachor chlpatý /Lathyrus hisulus/ a čiatočne chránená zimozeleň menšia /Vinca minor/. Za poškodenie, odtrhnutie, zašliapnutie týchto rastlín hrozí vysoká pokuta. Rozloha hradného vrchu je cca 4,5ha. Rezervácia patrí medzi najstaršie maloplošné chránené územia Prešovského kraja.